Dotazníkový výskum, zameraný na aktívny, nie deklaratórny, postoj respondentov a respondentiek, anonymne zapojil v období september až december 2017 celkovo až 2055 detí z 29 základných škôl (ZŠ) zo všetkých regiónov Slovenska. Napriek tomu, že ide o jeden z najznámejších a najobľúbenejších celoslovenských projektov neformálneho vzdelávania v oblasti etickej a občianskej výchovy, organizátori projektu sa rozhodli overiť jeho reálny dopad prostredníctvom výskumu realizovaného priamo na školách, ktoré s hrdinskými príbehmi detí pracujú. Sme hrdí, že sme mohli byť súčasťou projektu a pomocou evaluácie 17. ročníka prispieť k jeho ďalšiemu skvalitneniu v budúcich ročníkoch. Ako to dopadlo, sa dočítate nižšie.
Ako uviedla koordinátorka projektu, Saša Broadhurst-Petrovická, „počas 17 rokov realizácie projektu dostávame od pedagógov spätnú väzbu, podľa ktorej sa príbehy o detských skutkoch vpečaťujú do ich detských čitateľov a ponúkajú im dôležitú skúsenosť pri uvažovaní o svete, o pomoci iným či o spolupatričnosti.“
Zo zrealizovaného výskumu vyplýva, že najčastejším reportovaným prijímateľom pomoci zo strany detských respondentov a respondentiek, až v jednej tretine prípadov, bola rodina. „Starala som sa o mamu, keď bola chorá. Keď jej bola zima prikryla som ju, podávala som jej lieky, urobila som jej čaj a podala vodu. A keď zaspinkala, upozorňovala som bračeka, aby bol ticho, aby ju nezobudil.“ O niečo viac než štvrtinovým cieľom pomoci boli následne zvieratá. Treťou a štvrtou najčastejšou kategóriou bola pomoc „tretím“ osobám, či už tým klasifikovaným ako blízke (napr. spolužiaci a kamaráti), alebo cudzím ľuďom. U detí z rurálneho prostredia badať zvýšenú frekvenciu interakcie so staršími generáciami vo vlastnej rodine, v mestskom prostredí častejšiu skúsenosť s cudzími ľuďmi a cudzincami.
Zaujímavé sú tiež motivácie, ktoré deti identifikovali vo svojom okolí u osôb pomáhajúcich druhým. Najvýznamnejšie vnímali vnútornú motiváciu, tzn. že dané osoby chcú pomáhať – v celoslovenskom priemere po intervencii takto odpovedalo až 60,49% opýtaných. Nakoľko podpora vnútornej motivácie pomáhať druhým na základe pozitívneho vzoru je jednou z hlavných esencií projektu Detský čin roka, ide o mimoriadne silný a dôležitý signál poukazujúci na jeho pozitívny dopad. Ďalšími významnými dôvodmi podľa detí boli sympatie, empatia či pomáhajúce povolanie. To môže napovedať pozitívny vzor pre budúcu voľbu povolania dnešných detí.
Je veľmi cenné, že malí respondenti a respondentky samostatne vo významnej miere identifikovali správnosť a potrebu pomáhať druhým ako druh vnútornej motivácie a dokázali ho vlastnými slovami pomenovať (konkrétne 11,27% opýtaných dievčat a 12,20% chlapcov). Silno sýtená bola aj skupina odpovedí, podľa ktorej pomoc druhým so sebou prináša dobrý pocit. Vykonávanie dobrých skutkov asociujú s pozitívnymi povahovými a charakterovými vlastnosťami. Vlastné vyjadrenia detí, ako napr. „[ľ]udia, ktorí chcú a pomáhajú dobrovoľne iným… lebo si z takých ľudí chcem brať príklad, keď mám príležitosť, tak chcem pomôcť“, sú milým vyjadrením faktu, že aj deti dokážu vnímať a odovzdávať ďalej hodnotu dobra, ľudskosti a všímavosti a že sú plnohodnotnými aktérmi dobročinnosti.
Viac informácií nájdete v Executive Summary k výskumu a priamo v brožúre Detského činu roka.
Ďakujeme Detskému činu roka za inšpiratívnu spoluprácu a prajeme (si) veľa detských hrdinov a hrdiniek a čitateľov a čitateliek ich príbehov!
grafy: IPAO.
