Koncom septembra sme v Inštitúte pre aktívne občianstvo zorganizovali sériu webinárov s cieľom upriamiť konštruktívnu pozornosť na obecné a krajské samosprávy, ktoré na Slovensku pôsobia ako zriaďovatelia základných a stredných škôl, a teda sú neoddeliteľnou súčasťou školskej komunity. 

V prvej časti webinára sme sa s profesorom Erichom Mistríkom, odborným garantom programu Školy, ktoré menia svet, ktorý na Pedagogickej fakulte UK pripravuje na výkon povolania budúcich učiteľov a učiteľky občianskej náuky, a Ľubicou Bezekovou, zástupkyňou riaditeľa, učiteľkou a koordinátorkou žiackej školskej rady na ZŠ s MŠ v Pliešovciach venovali tomu, prečo je občianske vzdelávanie dôležité a ako môžu k jeho skvalitneniu prispievať samosprávy. 

Prečo je potrebné deti vzdelávať nielen po odbornej stránke, ale v prvom rade z nich vychovávať aktívnych občanov už na základnej škole? Slovami Ericha Mistríka, “škola nie je príprava na život, ale život samotný.” Ako jeho pomyselný “trenažér” by mala odrážať dianie v spoločnosti tak, aby žiaci pochopili dôležitosť participácie a angažovanosti a boli schopní v dospelosti reagovať na situácie s nimi spojené. Zároveň je dôležité túto snahu prezentovať aj v širšej komunite školy, do ktorej samospráva ako zriaďovateľ nepochybne patrí. Zmysel budovania občianskych kompetencií vo vzťahu k samosprávam môžeme ilustrovať pomerne jednoducho – ak vychovávame žiakov, ktorí sa zaujímajú o svoje okolie, je veľmi pravdepodobné, že sa budú zaujímať aj o svoju obec, pre ktorú môžu byť prínosom teraz, ale i v dospelosti. 

“Budovanie vzťahu medzi zriaďovateľom a školou je založené na troch pilieroch – zodpovednosť, kompromis a vzájomná podpora.” 

Druhá časť webinára bola venovaná mapovaniu kompetencií zriaďovateľov škôl a tomu, ako zefektívniť dialóg medzi školami a zriaďovateľmi. Témou nás previedli Mirek Hřebecký, programový riaditeľ organizácie EDUin, ktorý sa dlhodobo venuje podpore zriaďovateľov škôl v Českej republike a Juraj Bottka, vedúci Oddelenia správy výkonu škôl a školských zariadení Trnavského samosprávneho kraja.

Podľa našich hostí nie je zriaďovateľom v súčasnosti venovaná dostatočná pozornosť ani podpora a mnoho z nich sa ocitá v pozícii, kde na školách iba “svítí a topí.” V porovnaní s inými štátnymi inštitúciami majú navyše vo vnútornom fungovaní školy neúmerne málo kompetencií. Vzdelávací proces na škole dokáže zriaďovateľ ovplyvniť napríklad výberom riaditeľa či riaditeľky, ktorí sú kľúčovými osobnosťami v rozhodovaní o procese a klíme školy. Pri tomto výbere je nesmierne dôležitá spoločná vízia, vďaka ktorej počas funkčného obdobia zvoleného riaditeľa či riaditeľky nebude dochádzať ku konfliktom medzi zriaďovateľom a vedením na základe ich rozdielnych predstáv o fungovaní školy.

Uplatniteľnosť absolventov je faktor, ktorý je potrebné pri zriaďovaní škôl tak isto brať do úvahy. Jedným zo spôsobov, ktorým je možné efektívne pokryť potreby trhu práce, je zavedenie neformálneho vzdelávania a jeho kombinácia s formálnym, vďaka čomu je možné výrazne skrátiť čas, ktorý je potrebný na prípravu absolventov a reagovať tak na aktuálny dopyt zamestnávateľov.

“Pre vybudovanie vzťahu medzi zriaďovateľom a školou je nevyhnutná dôvera. Dôvera na oboch stranách vychádza z bezpečia, bezpečie zase vychádza z jasne nastavených pravidiel a mantinelov.”

V tretej časti webinára sme s Dominikou Halienovou, odbornou metodičkou a analytičkou z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, ktorý realizuje projekt participatívnych rozpočtov na školách, Zuzanou Peternai, riaditeľkou Gymnázia Petra Pázmáňa v Nových Zámkoch a Tamásom Csandom, študentom gymnázia a členom jeho žiackej školskej rady, diskutovali o tom, ako sa môžu žiaci zapojiť do života miestnej komunity a čo im, ale aj samospráve, môže priniesť aktívna participácia na tvorbe školskej klímy.

Podľa Tamása Csandu je pre žiaka najdôležitejšie, že “má vplyv na svoje okolie. Ak má človek možnosť veci ovplyvňovať, nebude sa na ne sťažovať.” Projekt participatívnych rozpočtov pomáha žiakom na všetkých typoch škôl zaujímať sa o dianie na škole a spolupodieľať sa na nápadoch na zlepšenie jej fungovania. Aj keď sa žiaci spočiatku zapájajú prevažne do vecí, ktoré súvisia priamo s fungovaním školy, nedá sa poprieť, že v procese získavajú skúsenosti a zručnosti, ktoré neskôr prenášajú do praxe pri riešení otázok na úrovni obce či štátu. 

“Keď žiaci dostali možnosť zapájať sa, ich záujem o dianie na škole narástol. Realistické požiadavky od žiakov a vyhovenie od vedenia šli ruka v ruke.”

Spôsobov, ako budovať vzťah medzi školou a jej zriaďovateľom je niekoľko. Pre začiatok je vhodné vytipovať si aktuálny problém zaujímavý pre obe strany – samosprávu i školu – a malú skupinu ľudí (dospelých i detí), ktorej na jeho riešení záleží. Práve pocit zodpovednosti a užitočnosti, ktorý pri spoločnom riešení problému zapojení ľudia získajú, je mnohokrát hnacou silou, ktorá je pre naštartovanie dlhodobej a efektívnej spolupráce nevyhnutná. 

V Českej republike sa osvedčili tak isto tzv. miestne akčné plány – lokálne združenia založené na spolupráci zriaďovateľa, vedenia školy, rodičov ale i neziskových organizácií. Cieľom miestnych akčných plánov je na základe individuálnych potrieb zabezpečiť rozvoj kvalitného a inkluzívneho vzdelávania v školách a škôlkach v rámci danej obce.

Veríme, že zdieľanie príkladov dobrej (a zlej) praxe aj prostredníctvom webinárov má v budovaní vzťahu medzi školami a ich zriaďovateľmi svoje miesto. Chceli by sme sa preto ešte raz poďakovať všetkým diskutujúcim, ale i účastníkom a účastníčkam webinára, ktorí sa s nami podelili o zaujímavé postrehy, a ktorí svojou prácou pomáhajú zo žiakov vychovávať aktívnych, zodpovedných a demokraticky zmýšľajúcich občanov.