Splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti v roku 2020 zrealizoval systematický výskum aktuálneho stavu občianskej spoločnosti, na základe ktorého vydal 1134-stranovú publikáciu, ktorá okrem komplexnej analýzy obsahuje aj sériu odporúčaní expertov na jednotlivé oblasti, pričom na výskume sektora občianskej spoločnosti sa podieľali napríklad Michal Vašečka, Zora Bútorová, Boris Strečanský, Viera Žúborová alebo Grigorij Mesežnikov. Naše kolegyne Jana Feherpataky-Kuzmová a Michaela Beck-Lehrhauptová spolu s Katarínou Čavojskou a Veronikou Fishbone Vlčkovou skúmali deti a mládež ako členov občianskej spoločnosti, ich pohľady na súčasný stav, mieru a spôsoby zapojenia do občianskeho života a v neposlednom rade na príležitosti a bariéry občianskej angažovanosti.
Ako hlavné problémové oblasti, ktoré si vyžadujú cielené riešenia, boli identifikované nasledujúce:
- Mladí majú plytkú znalosť demokratických princípov, občianskych vedomostí, nedostatočné občianske kompetencie
- Mladí majú nízke povedomie o občianskej spoločnosti
- Malý vplyv mladých na verejné inštitúcie, nerovnocenné postavenie mladých voči
dospelým v pozícií moci - Nárast podielu pasívnych mladých
- Sociálne nerovnosti a sociálne vylúčenie
- Nedôvera a fragmentácia spoločnosti
- Radikalizácia a extrémizmus
- Mládežnícke organizácie a organizovaná mládež
Na základe zistení autorky navrhli konkrétne odporúčania pre sektor mimovládnych organizácií, mládežníckych organizácií a inštitucionálnych aktérov, vrátane riešení a nástrojov na zvýšenie občianskej aktivity a záujmu.
Skvalitňovanie demokracie je náročné, ak ľudia nedôverujú inštitúciám, a tak je úlohou MNO rozprúdiť diskusiu o zdrojoch nedôvery v spoločnosti a spôsoboch postupného budovania dôvery všeobecne, ale aj medzi jednotlivými sektormi. V rámci tohto sektora by tiež pomohlo sústrediť sa na prevenciu šírenia negatívnych postojov voči MNO v spoločnosti formou intenzívnejšieho budovania povedomia o práci a prospešnosti týchto organizácií, partnerského dialógu s politikmi, a tiež transparentnejšou prezentáciou financovania.
Neformálne a informálne vzdelávanie hrá dôležitú rolu v oblasti rozvoja občianskych kompetencií, a tak autorky poukazujú na dôležitosť prehĺbenia dialógu o tejto téme a nutnosť zlepšenia spolupráce medzi sektorom mládežníckych organizácií a vzdelávaním. Pritom nejde iba o formálnu účasť, ale najmä o zapojenie mladých do spolutvorby a spolurozhodovania o chode organizácie.
Systémové zlepšenie sa samozrejme nezaobíde bez inštitucionálnych aktérov, v tomto prípade sa jedná najmä o Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, vyššie územné celky, samosprávy, úrad splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti a zriaďovateľov škôl. Autorky apelujú na posilnenie občianskeho vzdelávania na školách naprieč všetkými stupňami, podporu budovania demokratickej a otvorenej školskej klímy na školách a tiež vyrovnávanie socioekonomických rozdielov. V sektore mládeže je lokálna úroveň nesmierne dôležitá, a tak by snahy inštitucionálnych aktérov mali smerovať na podporu participácie mládeže práve na lokálnej úrovni v mestskom aj vo vidieckom prostredí, rovnako ako na zefektívnenie využívania mládežníckych parlamentov.
Na všetky tri sektory smerovalo odporúčanie zlepšenia komunikácie o svojej činnosti, ale aj medzi jednotlivými aktérmi a sektormi. Jasná komunikácia jazykom prístupným pre všetkých, ktorá obsahuje praktické informácie a konkrétne príklady, je nevyhnutným základom pre zvýšenie záujmu mladých o participáciu na občianskom živote a angažovanosť na komunitnej, ale aj štátnej úrovni.
Časť analýzy venovaná mladej generácii, rovnako ako celá publikácia, má teda okrem analytickej hodnoty aj praktické využitie pre tvorcov verejných politík. Kompletnú publikáciu si môžete stiahnuť kliknutím na tlačidlo nižšie, časť venovanú konkrétne mládeži nájdete na stranách 229-334:
