Project Description

Splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti v roku 2020 zrealizoval systematický výskum aktuálneho stavu občianskej spoločnosti, na základe ktorého vydal 1134-stranovú publikáciu, ktorá okrem komplexnej analýzy obsahuje aj sériu odporúčaní expertov na jednotlivé oblasti, pričom na výskume sektora občianskej spoločnosti sa podieľali napríklad Michal Vašečka, Zora Bútorová, Boris Strečanský, Viera Žúborová alebo Grigorij Mesežnikov. Naše kolegyne Jana Feherpataky-Kuzmová a Michaela Beck-Lehrhauptová spolu s Katarínou Čavojskou a Veronikou Fishbone Vlčkovou skúmali deti a mládež ako členov občianskej spoločnosti, ich pohľady na súčasný stav, mieru a spôsoby zapojenia do občianskeho života a v neposlednom rade na príležitosti a bariéry občianskej angažovanosti.

Ako hlavné problémové oblasti, ktoré si vyžadujú cielené riešenia, boli identifikované nasledujúce:

  1. Mladí majú plytkú znalosť demokratických princípov, občianskych vedomostí, nedostatočné občianske kompetencie
  2. Mladí majú nízke povedomie o občianskej spoločnosti
  3. Malý vplyv mladých na verejné inštitúcie, nerovnocenné postavenie mladých voči
    dospelým v pozícií moci
  4. Nárast podielu pasívnych mladých
  5. Sociálne nerovnosti a sociálne vylúčenie
  6. Nedôvera a fragmentácia spoločnosti
  7. Radikalizácia a extrémizmus
  8. Mládežnícke organizácie a organizovaná mládež

Pridanou hodnotou výskumu je konštruktívny prístup jeho autoriek, keďže sa prostredníctvom focusových skupín zamerali aj na to, ako podporiť záujem detí podieľať sa na verejnom živote.

Na základe zistení autorky navrhli konkrétne odporúčania pre sektor mládežníckych organizácií, mimovládnych organizácií a inštitucionálnych aktérov, vrátane riešení a nástrojov na zvýšenie občianskej aktivity a záujmu.

Skvalitňovanie demokracie je náročné, ak ľudia nedôverujú inštitúciám, a tak je úlohou MNO rozprúdiť diskusiu o zdrojoch nedôvery v spoločnosti a spôsoboch postupného budovania dôvery všeobecne, ale aj medzi jednotlivými sektormi. V rámci tohto sektora by tiež pomohlo sústrediť sa na prevenciu šírenia negatívnych postojov voči MNO v spoločnosti formou intenzívnejšieho budovania povedomia o práci a prospešnosti týchto organizácií,  partnerského dialógu s politikmi, a tiež transparentnejšou prezentáciou financovania.

Neformálne a informálne vzdelávanie hrá dôležitú rolu v oblasti rozvoja občianskych kompetencií, a tak autorky poukazujú na dôležitosť prehĺbenia dialógu o tejto téme a nutnosť zlepšenia spolupráce medzi sektorom mládežníckych organizácií a vzdelávaním. Analýza výskumu ukázala, že najviac pasívnych mladých na Slovensku je vo veku 15-19 rokov, a teda práve túto cieľovú skupinu by bolo dobré viac podchytiť a vtiahnuť mladých do aktívnej participácie a aktivizmu. Pritom nejde iba o formálnu účasť, ale najmä o zapojenie mladých do spolutvorby a spolurozhodovania o chode organizácie.

Systémové zlepšenie sa samozrejme nezaobíde bez inštitucionálnych aktérov, v tomto prípade sa teda jedná najmä o Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, vyššie územné celky, samosprávy, úrad splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti a zriaďovateľov škôl. Autorky apelujú na posilnenie občianskeho vzdelávania na školách naprieč všetkými stupňami, podporu budovania demokratickej a otvorenej školskej klímy na školách a tiež vyrovnávanie socioekonomických rozdielov, keďže miera občianskej angažovanosti je ovplyvnená aj zázemím a prostredím, v ktorom mladí vyrastajú. V sektore mládeže je lokálna úroveň nesmierne dôležitá, a tak by snahy inštitucionálnych aktérov mali smerovať na podporu participácie mládeže práve na lokálnej úrovni v mestskom aj vo vidieckom prostredí, rovnako ako na zefektívnenie využívania mládežníckych parlamentov. V neposlednom rade autorky poukazujú aj na mylný výklad § 151, bodu 2 školského zákona, ktorý hovorí, že „v školách a v školských zariadeniach sa zakazuje činnosť politických strán a politických hnutí a ich propagácia“. V spoločnosti je dnes stále rozšírený názor, že “politika do škôl nepatrí”, sčasti kvôli historickému využívaniu občianskeho vzdelávania ako nástroja komunistickej propagandy, a tiež zo strachu z politickej agitácie. Diskusie o politických a spoločenských témach na školách sú však kľúčové, a tak je rozhodujúcim faktorom aj otvorenie systému vzdelávania pre politické a občiansky relevantné témy.

Na všetky tri sektory smerovalo odporúčanie zlepšenia komunikácie o svojej činnosti, ale aj medzi jednotlivými aktérmi a sektormi. Jasná komunikácia jazykom prístupným pre všetkých, ktorá obsahuje praktické informácie a konkrétne príklady, je nevyhnutným základom pre zvýšenie záujmu mladých o participáciu na občianskom živote a angažovanosť na komunitnej, ale aj štátnej úrovni.

Časť analýzy venovaná mladej generácii, rovnako ako celá publikácia, má teda okrem analytickej hodnoty aj praktické využitie pre tvorcov verejných politík. Celý výskum bude zároveň slúžiť ako jeden z podkladov pre tvorbu Koncepcie rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku na roky 2021-2030. Kompletnú publikáciu si môžete stiahnuť na stránkach Splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti tu, časť venovanú konkrétne mládeži nájdete na stranách 229-334.