Bratislava, 26. september 2018 – Prečo chcú mladí odísť zo Slovenska? Je na školách počuť hlas mladých? Voči ktorým skupinám v spoločnosti majú mladí predsudky? A ako mladých zmenili udalosti tejto jari? Tieto a mnohé iné fenomény mapuje kontinuálny výskumný projekt Inštitútu pre aktívne občianstvo v rámci programu tzv. „Škôl, ktoré menia svet“, tzn. škôl, ktoré preukazujú aktívny záujem rozvíjať v školskom prostredí občianske a spoločenské témy. V obľúbenom programe je aktuálne zapojených viac ako 30 škôl po celom Slovensku, pričom anonymného výskumu sa zúčastnilo až 880 respondentov a respondentiek vo veku 10-18 rokov.

Udalosti jari 2018 boli úderom pre celú spoločnosť, čo sa nemenej odzrkadlilo aj v náhľadoch žiakov a žiačok základných a stredných škôl na Slovensku. Zatiaľ čo v septembri 2017 mladí ľudia reflektovali na spoločenské dianie iba okrajovo, v júni 2018 sme zaznamenali
29-násobný nárast výskytu kľúčového slova „mafia“ v slovenskom kontexte. Nasledovali kľúčové slová ako „slušnosť“, „vražda“ a „korupcia“. V tomto období tiež respondenti identifikovali mafiu ako jeden z faktorov, ktorý robí túto krajinu horšou, popri politike (29,28%), mentalite (14,76%) a ekonomických otázkach (9,68%). Jeden z respondentov vystihol svoj pohľad na vec nasledovne: „[túto krajinu robia horšou] 1. nevzdelanosť, 2. korupcia vo vláde/mafia, 3. ľudia, ktorých nezaujíma, čo sa deje v štáte.“

14,76% opýtaných, ktorí za negatívny faktor považujú práve „mentalitu“, tento faktor charakterizujú ako neotvorenosť a predsudky voči ostatným. Na otázku „Ako by si sa cítil/a, keby do tvojej triedy prišiel/la nový spolužiak/čka, ktorý/á je… [príklady menšín]?“ až 60% respondentov reagovalo negatívne až veľmi negatívne pri predstave, že by ich nový spolužiak/čka bol/a Róm/ka. Najtolerantnejšie voči Rómom sú obce a respondenti a respondentky na západnom Slovensku. So stúpajúcim vekom opýtaných táto negatívna emócia klesá a ustaľuje sa v mierne negatívnom postoji. V prípade LGBTQ+, moslimov a migrantov existuje korelácia medzi vyšším vekom a väčšou akceptáciou týchto skupín. V priebehu analýzy sme narazili aj na takéto citáty zo strany žiakov: „…lebo v triede si iný (biely) a pani učiteľky si radšej vypočujú ich a nie mňa, lebo som Cigán.“

Pri mentalite ešte zostaneme. Objavuje sa totiž, s najsilnejším sýtením, aj na opačnom póle odpovedí týkajúcich sa toho, čo môžeme urobiť pre to, aby sa nám na Slovensku žilo lepšie. Ako tri hlavné faktory mladí respondenti a respondentky identifikovanli zmenu mentality (21,34%), zmeny v politike (17,55%) a zvýšený aktivizmus v spoločenskom živote (15,73%). Pozitívnou správou je, že respondenti častejšie diskutovali doma o spoločenských témach, odpoveď často mala nárast o 5%. Okrem snahy učiteľov táto zmena pravdepodobne nastala tiež v dôsledku frustrácie, ale aj vlny občianskeho aktivizmu a odhodlania, ktoré vyvolali tohtoročné tragické udalosti.

Ak sa teda v prostredí, v ktorom mladí ľudia vnímajú takéto množstvo kľúčových faktorov, ktoré majú z ich pohľadu relatívne významný potenciál na zlepšenie, resp. ktoré robia Slovensko horšou krajinou pre život, opýtame na ich životné stratégie po ukončení štúdia, výsledky nie sú prekvapivé.Najčastejšími dôvodmi pre exit z krajiny sú pre mladých ľudí podmienky na život (28,73%), ekonomické dôvody (19,37%), vidina lepšej budúcnosti (13,24%) a chuť spoznávať nové miesta (11,78%). Vážnosť rozhodnutia prevažuje, prirodzene, u starších respondentov a respondentiek, a o niečo viac o u dievčat.

Na základe horeuvedených výsledkov je jednoznačné, navyše v kontexte spoločenských udalostí, ktoré otriasli verejnosťou, že je viac ako potrebné rozvíjať na Slovensku kvalitu občianskych kompetencií a kritického myslenia mladých ľudí, podpory diskusie doma aj v škole a životných postojov smerujúcich k ich aktívnemu občianstvu a angažovanosti.

Príďte s nami diskutovať o výchove k demokratickému občianstvu a o tom, či politika patrí do škôl už túto stredu 26. septembra o 18:00 v Progressbare. Pretože „[ž]iaci sa nenaučia diskutovať v prostredí, v ktorom sa s nimi nediskutuje. Nenaučia sa rozhodovať v prostredí, v ktorom o ničom nerozhodujú. Nerozvíjajú si kritické myslenie, ak je im všetko predkladané z pozície autority.“ (poznámka pod čiarou v dokumente Učiace sa Slovensko, 2017, s. 57).