Dňa 9. septembra 2020 sa v útulných priestoroch „verejnej obývačky“ Kalab konala septembrová diskusia pod názvom „Môže sa žena pochlapiť a muž byť zženštilý?“, ktorej obsah sa zaoberal problematikou rodových stereotypov. Diskusia bola organizovaná ako súčasť tradičných podujatí v rámci programu Školy, ktoré menia svet.

Diskusie sa zúčastnili 4 spíkri v zložení:

Diskusným večerom sprevádzal účastníkov z odbornej verejnosti, školského a verejného sektora a radov mladých Norbert Maur, odborník na inovácie vo vzdelávaní z Nadácie Pontis. Diskusiu otvorila svojím krátkym príhovorom zakladateľka a riaditeľka IPAO Janka Feherpataky-Kuzmová.

Večer sa niesol v znamení tém ako sú vplyvy, prispievajúce k vzniku rodových stereotypov, diskriminácia, vlastné skúsenosti diskutujúcich, práva, nerovnosti či vzťah medzi rodovými stereotypmi a výberom školy alebo prítomnosť stereotypov v médiách a zábave.

  • Na vznik stereotypov má vplyv niekoľko sociokultúrnych faktorov, ako sú napríklad previazanosť s fyzickým územím a kultúrou, rodina, jazyk, umenie a masová kultúra, reklama, médiá, politika, náboženstvo a v neposlednom rade aj škola.

Aké kľúčové myšlienky a zistenia zazneli počas diskusie?

  • Rodové stereotypy nás sprevádzajú ako spôsob delenia už od narodenia, preto rod silne ovplyvňuje to, ako sa definujeme. Ak predstavy o rode spochybňujeme, berieme ľuďom istoty o ich identite, čo vedie k mnohým nezhodám.
  • Stereotypný spôsob myslenia prepája podnety s určitým správaním a uvažovaním, preto nám pomáhal prežiť v procese evolúcie. Avšak, rodové stereotypy pomenúvajú skupiny a prisudzujú im vlastnosti, ktoré môžu, ale nemusia byť relevantné pre všetkých členov skupiny.
  • Na vznik stereotypov má vplyv niekoľko sociokultúrnych faktorov, ako sú napríklad previazanosť s fyzickým územím a kultúrou, rodina, jazyk, umenie a masová kultúra, reklama, médiá, politika, náboženstvo a v neposlednom rade aj škola.
  • Diskusie o rodových stereotypoch musíme otvárať kvôli diskriminácii, ktorá je nimi podmienená. Je dôležité poukazovať na to, že „ideálne“ predstavy o mužoch a ženách by nám nemali brániť žiť tak, ako chceme, venovať sa určitým činnostiam či práci a ani by sme na ich základe nemali súdiť životy iných.
  • Stereotypné uvažovanie má veľa negatívnych dôsledkov v práci či vzdelávaní, prispievajúcich k nerovnosti. Dievčatá sú smerované k vzdelávaniu a práci v humanitných odboroch. Tým spoločnosť prichádza o obrovský potenciál, keďže veľa z nich potom nevyužíva svoj talent v iných, napr. technických smeroch, čo platí aj opačne, pri chlapcoch. Stereotypy sa premietajú aj do tvorby moderných technológií, ktoré vo výsledku nie sú úplne vyhovujúce pre ženy (ako napr. bezpečnostné prvky v aute). V súčasnosti dochádza k veľkej automatizácii, ktorá bude mať dopad najmä na zánik pozícií, zastúpených majoritne ženami. Ženy sú tiež diskriminované pri pohovoroch ohľadne možnosti materskej dovolenky a podobne.
  • Hlavným spoločenským deficitom je to, že nemáme čas na rozhovory o dôležitých témach a dospelí nemajú čas na konverzáciu s deťmi. Preto sa často riadime predsudkami, ale aj emočnými obavami z nepoznaného. Ako môžeme zmierňovať stereotypy a podporovať rovnosť?
    • Otvárať diskusie o tom, ako komunikovať v konzervatívnejšom prostredí a vôbec v rôznych kontextoch.
    • Povedať, že pre nás niečo nie je v poriadku a vysvetliť, prečo si neprajeme určitý spôsob vyjadrovania alebo komunikácie. Taktiež by sme sa mali ozvať, ak sa stretávame s diskrimináciou a nerovnosťou.
    • V pracovnom prostredí sú dôležité pojmy diverzita a inklúzia. Receptom je hovoriť o stereotypoch, uvedomovať si ich a aktívne podporovať rovnosť. Podobný prístup môžeme aplikovať aj v rodine a domácnosti.
    • Využiť masovokomunikačné prostriedky ako priestor, kde môžeme hľadať hodnotovú protiváhu.

  • Rodové stereotypy nás sprevádzajú ako spôsob delenia už od narodenia, preto rod silne ovplyvňuje to, ako sa definujeme. Ak predstavy o rode spochybňujeme, berieme ľuďom istoty o ich identite, čo vedie k mnohým nezhodám.

Celkový záver možno zhrnúť nasledovne: hoci máme rodové stereotypy zakorenené a situácia na Slovensku nie je úplne priaznivá, jedná sa o riešiteľný problém. Mali by sme sa zamýšľať nad tým, či chceme byť spoločnosťou, v ktorej sa dobre žije všetkým, najmä však môžeme tému rodových stereotypov otvárať, diskutovať a aktívne v nej konať.

Ak vás táto téma zaujíma do hĺbky a chceli by ste sa dozvedieť viac, tu si môžete pozrieť záznam z celej diskusie.

Na záver by sme sa týmto spôsobom zároveň chceli poďakovať všetkým, vďaka ktorým sa mohla diskusia realizovať a taktiež návštevníkom a návštevníčkam, ktorí svojou účasťou a náladou vytvorili príjemný večer plný zaujímavých rozhovorov a stretnutí.

foto: IPAO