Prostredníctvom môjho krátkeho dotazníka som sa ja, študentka strednej školy, snažila zistiť, aký vzťah majú moji rovesníci k politike a všeobecne, k verejnému dianiu. Taktiež bolo súčasťou môjho prieskumu* zisťovanie toho, ako vnímajú občiansku náuku na ich školách. 

Po vyslovení otázok na ich politický názor, ktoré smerovali 18-ročným mladým ľuďom, mi väčšina len ťažko dokázala odpovedať. Niektorí sa chopili mojej otázky a ich názor znel nejako takto: „Politika je blbosť, ktorá ma nezaujíma, aj tak tam každý iba klame a kradne.“ 

Niekoľko respondentov spomenulo vo svojej odpovedi, že práve politika je ten dôvod, prečo si svoju budúcnosť vedia skôr predstaviť v inej krajine a nechcú naďalej zostávať na Slovensku. Z môjho malého prieskumu teda môže vyplývať, že mladí ľudia nedôverujú štátnym inštitúciám a to má veľkú váhu v ich následnom rozhodovaní o zotrvaní na území SR. Mladí ľudia necítia podporu ani záujem zo strany štátu.

Ďalším zistením je fakt, že viac ako polovica opýtaných má pocit, že nedokážu ovplyvniť, čo sa v našej spoločnosti deje. Cítia, že nemajú žiadny vplyv na fungovanie tohto štátu a jeho inštitúcií.

„Necítim, že sa o mňa niekto zaujíma a necítim ani moc ovplyvniť to, akým smerom sa ďalej táto krajina bude uberať.“

Súčasťou prieskumu bolo taktiež zistiť, ako mladí vnímajú občiansku náuku ako predmet na školách a či majú pocit, že sa vďaka nej vzdelávajú vo veciach verejných. Viac ako 80 % z opýtaných vo svojej odpovedi spomenulo slovné spojenie „zbytočný predmet“. Mladí občiansku náuku vnímajú ako voľnú hodinu počas vyučovania, ktorej neprikladajú veľkú váhu a radšej svoju pozornosť zameriavajú na iné školské predmety.

„U nás je občianska náuka dosť nedocenená. Podľa mňa je to predmet, ktorý má dať žiakovi veľa informácií z rôznych oblastí (napr. o práve, politike alebo ekonomike sa na gymnáziu nenaučíš na žiadnom inom predmete).“

Jedna z otázok, smerujúca konkrétne na už spomínaný vyučovací predmet, bola aj ohľadne samotných vyučujúcich. Moji rovesníci vo svojich odpovediach potvrdili to, že vyučujúci občiansku taktiež považujú za predmet menej dôležitý, tým pádom sa môžeme domnievať, že v istých prípadoch je to problém systému vzdelávania, ktorý v tejto oblasti zlyháva. Mladých školstvo nevzdeláva v oblasti politiky, Európskej únie či verejného diania dostatočne a neučí ich ani to, ako sa stať aktívnymi občanmi. To často vedie k nižšej politickej či občianskej aktivite, nezáujmu o veci verejné a tendencii voliť vo voľbách radikálne politické subjekty.

„Čo sa týka našich profesorov, tí na to zvysoka kašlú. Buď sami nevedia, o čom hovoria alebo si opisujeme poznámky z nejakej prezentácie. Čiže prístup samotných vyučujúcich je podľa mňa na takomto predmete dosť zásadný. Ovplyvňuje to aj moju vlastnú aktivitu na hodine a následnú motiváciu, ktorá v tomto prípade nenastala. Dostatok informácií som vďaka tomuto predmetu určite nezískala, skôr by som povedala, že skoro nič.“

Čo týmto chcem vlastne povedať? Asi ste si iste všimli, po tomto mojom prieskume môžeme konštatovať, že súčasná generácia mladých ľudí nemá výraznejší záujem o politiku a vie skôr málo o tom, čo sa v našej spoločnosti vlastne deje a ako môžu byť súčasťou diania v nej. Myslím si, že ak mladí ľudia vedia málo o dianí okolo nás, tak dávajú moc do rúk práve tým, ktorí radi túto nevedomosť mladých využívajú vo svoj prospech. Ak sa dnešná generácia nebude zaujímať o to, kto nám vládne, tak sa vytvára obrovský priestor pre nečestnosť. Z tohto môžeme usúdiť, že zaujímať sa o politiku a o dianie okolo nás je opodstatnené.

Ja sa osobne veľmi často stretávam s názorom, ktorý súvisí s politickou skepsou. Ľudí odrádza práve fakt, že už nikomu neveria. Uznávam, že v súčasnej politike nie je jednoduché sa vyznať, na druhej strane to však nie je dôvod na to, aby sme sa nezaujímali a aspoň trošku sa neangažovali v spoločenskom či komunitnom dianí. Som presvedčená o tom, že dnešná doba ponúka množstvo príležitostí, prostredníctvom ktorých je možné byť prínosom pre našu spoločnosť. Najjednoduchšie je predsa zbaliť sa a odísť preč, no nie?

To ale nezmení túto krajinu k lepšiemu. Možno práve vyvolať u mladých záujem o veci verejné bude prvým prínosným krokom. Ja spoločne s IPAO veríme, že práve efektívne využívanie neformálnych metód vo vzdelávaní má tento skrytý potenciál.

*Prieskum bol vykonaný na vzorke stredoškolských študentov z rôznych typov škôl v Trnavskom kraji.

Foto: archív Martiny Valkovej