V spolupráci s agentúrou FOCUS sa náš výskumný tím v pedagogickom reprezentatívnom prieskume na vzorke 634 respondentov zameral na viaceré aktuálne otázky týkajúce sa – okrem iného – výziev a aktuálnych aj dlhodobých potrieb učiteľov a učiteliek občianskej náuky na slovenských základných a stredných školách. Z približne 25 mapovaných tém sme pre vás vybrali 3 zaujímavé fakty doplnené o stručnú interpretáciu a grafy.
1. Prečo je „občianska“ vnímaná ako menej dôležitý predmet?
Na základe vyjadrení respondentov a respondentiek k otázke príčin toho, prečo je občianska náuka v porovnaní s inými predmetmi často vnímaná ako menej dôležitý predmet, je celkovo možné konštatovať, že pod jej nepriaznivé postavenie sa podpisuje viacero príčin. Medzi hlavné dôvody patrí nepochybne slabá informovanosť verejnosti o otázkach súvisiacich s občianskou výchovou (78% respondentov ju považuje za hlavnú alebo jednu z hlavných príčin). Druhým dôvodom tohto stavu je podľa opýtaných slabé prepojenie učiva na praktický život (68%), v tesnom závese je pocit, že je to nudný a nezáživný predmet, či z pohľadu žiaka alebo rodiča (67%).
Približne polovica respondentov vníma ako Medzi ďalšie príčiny patria aj zlé učebnice a nemotivovaní učitelia, ktoré takto vníma približne polovica opýtaných (55% a 53%). Relatívne najnižšia miera stotožnenia je s tvrdením o pocite, že je to nástroj politickej propagandy. Medzi príčiny túto skutočnosť zaraďuje 45% respondentov, viac je však takých, ktorí sa s tým nestotožňujú a nepovažujú to za príčinu (celkovo 53%).
Respondenti mali možnosť uviesť aj iné dôvody, ktoré v tejto súvislosti vnímajú. Približne 1% oslovených pritom uviedlo nasledujúce vyjadrenia: „neexistujúce učebnice; nezáujem; nie sú z toho prijímačky na strednú školu; prístup rodičov k predmetu; vnímanie tohto predmetu ako nepodstatného na ZŠ; ZŠ neberie občiansku náuku ako dôležitý predmet, robí sa veľa iného – nezáujem o predmet“. Môžeme teda vidieť, že ide o komplexný set výziev a pozorovaní, z ktorých niektoré môžeme považovať za viac objektívne a iné zas za viac subjektívne.
2. Aké zmeny v občianskom vzdelávaní si učitelia želajú?
Analýza dát ukazuje, že medzi učiteľmi a učiteľkami občianskej náuky je silný apel na zmenu. Najväčší dopyt zo strany učiteľov je vo vzťahu k prepojeniu učiva s praktickým životom. Túto možnosť označilo až 48% respondentov „určite áno“, ďalších 41% respondentov uviedlo v prípade tejto zmeny odpoveď skôr áno, celkovo teda 89% respondentov vyjadrilo súhlas. Druhou najsilnejšie žiadanou zmenou vo vzťahu k občianskemu vzdelávaniu je to, aby občianska náuka nebola vnímaná ako predmet na doplnenie úväzku (86% respondentov uviedlo odpoveď určite alebo skôr áno). Trojicu najdôležitejších želaných zmien uzatvára zmena výchovno-vzdelávacích cieľov predmetu a ich aktuálnosť (celkovo 81% respondentov).
Ďalšou oblasťou zmien, ktorú respondenti vo veľkej mier označili za dôležitú, sa týka spôsobu vyučovania. Respondenti volajú po medzipredmetovom prepojení, praktickejších a modernejších učebniciach, ale aj zvýšení hodinovej dotácie na predmet. Pomerne vysoko je zastúpený aj apel na prispôsobenie predmetu potrebám detí do špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (77%). Respondenti podporujú aj myšlienku väčšej spolupráce s externými subjektmi (napr. mimovládne organizácie, odborníci a pod., 79%), rovnako tak by zmenu uvítali aj v metódach využívaných vo výučbe v triede (79%).
Zaujímavé je tiež pozrieť sa na pomerne ambivalentne prijatý návrh na začatie občianskeho vzdelávania už v materských školách. Je to jediný návrh, pri ktorom prevažuje percentuálny podiel respondentov, ktorí ho odmietajú (až 42% respondentov). S týmto návrhom štatisticky významne častejšie súhlasili respondenti, ktorí majú v aprobácii v oblasti občianskej náuky. Odmietavý postoj zas najčastejšie mali respondenti zo stredných škôl, u ktorých možno predpokladať najmenej skúseností v tom, ako môže občianska výchova v MŠ prebiehať v nenásilnej, zjednodušenej, veku primeranej a na hodnotách založenej podobe.
3. Aký je záujem učiteľov o ďalšie vzdelávanie sa (a kde)?
Vzhľadom na to, že sa v Inštitúte pre aktívne občianstvo a programe Školy, ktoré menia svet dlhodobo venujeme (aj) poskytovaniu profesijného rozvoja, tretí zaujímavý fakt sa týka práve tejto témy. Záujem o účasť na programe profesijného vzdelávania pritom výrazne presahuje podiel doterajších skúseností. Až takmer tri štvrtiny respondentov (73%) má záujem o účasť na programe, ktorý zabezpečuje štátna inštitúcia. Pomerne vysoký je aj podiel respondentov, ktorí by mali záujem o účasť na ďalšom vzdelávaní a sebarozvoji organizovanom súkromnou firmou alebo neziskovou organizáciou (59%). Záujem o ďalšie vzdelávanie pritom štatisticky významne deklarovali častejšie respondenti a respondentky vo veku 35 – 44 rokov.
Viac o projekte sa dozviete po kliknutí na tlačidlo nižšie:
Poznámky:
Prieskum medzi učiteľmi občianskej náuky (OBN) bol realizovaný na Slovensku v období november-december 2023, na vzorke o veľkosti 634 respondentov. Prieskum je reprezentatívny pre populáciu učiteľov OBN na základných a stredných školách na Slovensku. Výskumná vzorka bola tvorená na základe kvótneho výberu učiteľov občianskej výchovy/náuky, pričom kvótnymi znakmi boli:
- Kraj a typ obce (krajské mesto, iné mesto nad 5 tisíc obyvateľov, sídlo do 5 tisíc obyvateľov), kde učiteľ učí,
- Zriaďovateľ školy (verejné, súkromné, cirkevné školy)
- a typ školy (v prípade ZŠ to boli základné školy, špeciálne základné školy a základné školy pre nadané deti/ v prípade stredných škôl to boli gymnáziá, stredné odborné školy konzervatóriá a špeciálne stredné školy).
Zber dát prebiehal metódou osobných rozhovorov a zabezpečovala ho agentúra FOCUS s.r.o na Slovensku. Dotazník bol vypracovaný expertmi a spolupracovníkmi Inštitútu pre aktívne občianstvo. Dáta boli analyzované pomocou štatistického programu SPSS. V analýze používame pre prehľadnosť zaokrúhlenie na celé percentá, preto sa môže stať, že celkový súčet sa nerovná presne 100%, ale napr. 99% alebo 101%.
Analýza: Katarína Čavojská, Jana Feherpataky-Kuzmová
Grafy: Jana Feherpataky-Kuzmová/Canva
