Mária Čederlová pracuje ako učiteľka na Základnej škole s materskou školou vo Vrbovciach. Spolu s ďalšími siedmimi pani učiteľkami sa v auguste zúčastnila pilotného inovačného vzdelávania, ktoré vzniklo v spolupráci s Goethe-Institut Slovensko. Na spoločnom workshope naše účastníčky získali nové námety na to, ako prepájať cudzí jazyk s občianskym vzdelávaním. S Majkou sme sa porozprávali tiež o tom, ako vníma potenciál prepájania cudzích jazykov s občianskymi témami, prečo sa jej žiaci nevedia od nadšenia utíšiť na hodinách a prečo sú podľa nej workshopy či školenia pre učiteľov prevenciou proti vyhoreniu. 

Ahoj, Majka. Prosím, predstav sa našim čitateľom a povedz nám o sebe nejakú zaujímavosť ☺. 

Ahoj! Učím na západnom Slovensku na hranici s Českou republikou. Vyučujem anglický jazyk a nemecký jazyk. Čo sa týka tej zaujímavosti, tak som odjakživa cítila, že byť učiteľkou nie je len moja práca, ale je to aj moje poslanie. Už ako prváčka som sa hrala na učiteľku a učila všetky moje plyšové hračky. Potom sa k učiteľstvu pridala vášeň k cudzím jazykom. Následne bolo spojenie učiteľstva a lektorovania už len spojením mojich dvoch snov. Táto práca je niečo, čo ma, jednoducho, napĺňa a baví. 

Prečo si sa prihlásila na inovačné vzdelávanie Goetheho inštitútu a Inštitútu pre aktívne občianstvo? Čo bolo Tvojou motiváciou? 

Už dlhodobo sledujem workshopy Goetheho inštitútu. Viem, že keď u nich nájdem zaujímavé školenie, tak mi zabezpečí nielen zvýšenie platu, ale obohatí ma v prvom rade ako človeka a učiteľa. Keďže občiansku náuku vôbec nevyučujem, chvíľu som váhala, či sa prihlásiť na váš spoločný workshop. Potom som si ale povedala, že prečo nie? Vyskúšam a uvidím. Tento rok mám vyučovať takisto etiku, tak z workshopu určite niečo využijem. Neskôr som vďaka vám zistila, že nápady z workshopu môžem zúžitkovať aj v rámci vyučovania cudzích jazykov a na triednických hodinách. 

Ako sa ti pozdávala naša spolupráca s Goetheho inštitútom? 

Workshop sa mi veľmi páčil, pretože každý účastník si vedel z neho vybrať svoju tému z občianskeho vzdelávania, keďže ste do obsahu zahrnuli viacero tém. Keď sa povie “občianska”, tak v rámci tohto predmetu vnímam ako jeho hlavnú oblasť skôr politické témy. Ja pritom skôr inklinujem, napríklad, k psychológii.

Preto ma prekvapilo, že som na workshope zistila, že aj psychológia či rodinné vzťahy patria do sféry občianskej náuky. Ľudia, ktorí učia občiansku výchovu na stredných školách, si zas na vašom workshope našli skôr politické témy a mohli ich aplikovať aj pre vyššie jazykové úrovne nemčiny. Na druhej strane, ja ako učiteľka na základnej škole som si z workshopu zobrala ako inšpiráciu skôr témy osobnostného rozvoja.

To sme veľmi radi, že sa ti workshop páčil! 🙂 Aké praktické nápady si si z neho odniesla do svojej praxe? 

Vaše metodické príručky, či už prvá alebo druhá časť, ktoré ste používali na workshope, sú úžasný nástroj. Odporučila som ich aj kolegyni, ktorá učí na našej základnej škole občiansku náuku. Metodické príručky využívam aj pri výučbe anglického jazyka alebo nemčiny, pretože ich obsah viem prispôsobiť vekovej kategórii detí a tým pádom ich aktivity zjednodušiť a použiť aj v cudzom jazyku. To je podľa mňa úplne úžasné.

Aktivitu z nemeckej verzie Metodickej príručky – 1.časť “Wer bin ich?” (slov. Kto som?, pozn. autorky) som zjednodušila na hodinách nemčiny tak, že si žiaci v dvojiciach navzájom kladú otázku “Kto si?” a odpovedajú, aké všetky roly v živote zastávajú. V rámci prípravy sa ma mohli moji žiaci pýtať, ak nevedeli nejaké slovíčko alebo si pomáhali slovníkom. Niektorí povedali, že sú deti. Iní, ktorí navštevujú napríklad výtvarnú výchovu, odpovedali, že sa cítia hlavne ako maliari. Celkovo vyšlo z aktivity pre žiakov veľa zaujímavých záverov, pretože si uvedomili, koľko rôznych úloh a rolí zohrávajú nielen vo svojom živote, ale aj v živote iných.

Sme radi, že si si naše metodické príručky prispôsobila podľa seba a potrieb tvojich žiakov, pretože aj na to majú slúžiť. Prečo je podľa teba dôležité a vhodné prepájať občianske vzdelávanie s vyučovaním cudzích jazykov? 

Jazyk vnímam ako prostriedok na komunikáciu a dorozumievanie sa. A občianske vzdelávanie je podľa mňa zas skvelý nástroj na to, aby sme vychovali z deti slušných a zodpovedných občanov.

Preto mi cudzie jazyky a občianska výchova, čo som pochopila aj vďaka vášmu workshopu, spolu úzko súvisia. Jazyk je totiž o komunikácii a komunikácia je o ľuďoch.

Občianske vzdelávanie pokrýva veľa tém – od tých jednoduchých až po veľmi zložité. Učiteľ ich vie použiť podľa svojho plánu, cieľa a vekovej skupiny žiakov aj v cudzom jazyku. 

Ako príklad uvediem, ako som prepájala občianske vzdelávanie s nemčinou. Púšťala som žiakom ešte pred workshopom na hodinách nemčiny pesničku “Ich bin Ausländer” (slov. “Som cudzinec”, pozn. autorky), čo je podľa mňa celkom aktuálna téma, pretože máme na Slovensku veľa cudzincov, ktorí sa, žiaľ, nie vždy cítia byť u nás vítaní. So žiakmi sa rozprávame, čo to znamená byť cudzincom a čo všetko dobré aj ťažké to obnáša. Takto som žiakom pomáhala budovať ich postoje a empatiu aj cez vyučovanie cudzieho jazyka. 

To znie inšpiratívne! Ako na zážitkové metódy reagovali tvoji žiaci? A ako by si povzbudila nových učiteľov, aby sa nebáli byť inovatívni a netradiční vo svojom vyučovaní? 

Moji žiaci už vedia, že keď sa vrátim z nejakého workshopu, tak nasledujúce hodiny nebudú prebiehať klasickou formou formálneho vzdelávania (smiech). Deti na metódy neformálneho vzdelávania reagujú vždy dobre a nadšene. Pri žiakoch nezvyknutých na zážitkové metódy môže ale niekedy nastať problém, že sú z nich veľmi nadšení a môžu rýchlo stratiť disciplínu. Je potom ťažšie ich utíšiť (smiech). Ale aj to sa dá ošetriť. Vždy im hovorím, že sa idú hrať s nejakým cieľom.

Žiaci vycítia, či ako učitelia máme svoj predmet radi a podľa toho sa naň aj oni naladia.  

Čo sa týka učiteľov, tak sa stretávam s tým, že učitelia zažívajú pocit vyhorenia. Tieto workshopy vnímam ja osobne ako prevenciu. Stále sa učím niečo nové a vzdelávam sa v aktuálnych témach. Takisto mám na workshopoch možnosť stretnúť nových, rovnako naladených ľudí a to ma vždy veľmi obohatí. 

Preto by som chcela povzbudiť mojich kolegov, učiteľov a učiteľky, aby sa zúčastňovali takýchto inovatívnych workshopov. Deti neformálne metódy milujú a radi sa učia skrz zážitok, pretože môžu byť na hodinách aktívni. 

Preto by som sa chcela ešte raz poďakovať za workshop a skvelú spoluprácu oboch organizácií. Teším sa, že takáto spolupráca vôbec vznikla a už sa neviem dočkať, kedy sa otvoria brány na prihlasovanie do ďalších inovačných vzdelávaní v rámci programu Školy, ktoré menia svet.

Foto: archív M.Č., IPAO