Marco Németh, študent gymnázia v Dunajskej Strede, je autorom knihy Európa v kocke, ktorá mladších i starších čitateľov pútavým spôsobom informuje o fungovaní Európskej únie a o jej vplyve na náš každodenný život. V rozhovore s ním si môžete prečítať o tom, čo podnietilo jeho záujem o politiku, aké je to vydať knihu už vo svojich 15 rokoch a ako vníma súčasný spôsob vyučovania občianskych tém v slovenských školách. 

Pamätáte si, kedy ste sa začali zaujímať o (európsku) politiku?

Už ako dieťa na I. stupni ZŠ som sa venoval politike – sledoval som televízne noviny, na čom sa rodičia miestami celkom bavili a pýtali sa ma, prečo namiesto rozprávok pozerám správy. O politike sme sa doma zvykli rozprávať a babka bola tá, ktorá bola ochotná so mnou ísť do diskusie, pričom sme sa dokonca párkrát aj pohádali (smiech). Neskôr som zistil, že existuje Európska únia (EÚ) a od roku 2018 sa informácie začali postupne nabaľovať. O rok na to som pomáhal ako dobrovoľník v eurovoľbách.

Čo vás k dobrovoľníčeniu v eurovoľbách v roku 2019 motivovalo? 

Keď som sa začal sám informovať o EÚ, bolo šokujúce zistiť, ako málo o EÚ vedia ostatní v mojom okolí a ako málo sa verejnosť o EÚ zaujíma. Účasť na eurovoľbách v roku 2014 bola mizivá, boli sme na chvoste celej Únie, a to som vnímal ako obrovský problém – prečo nás nezaujíma spoločenstvo, z ktorého nám plynú výhody ako demokracia či slobodný trh?

Prečo je podľa vás povedomie o EÚ a o tom, ako funguje naša spoločnosť, dôležité? Prečo je dôležité špecificky v mladom veku?

Zaujímať sa o veci verejné je veľmi dôležité, aj keď veľa ľudí si myslí, že politika sa nás netýka a že sa v nej iba kradne a vlastne sa to všetko odohráva kdesi hore na hrade v Bratislave. Opak je pravdou – tí, ktorých si sami zvolíme, rozhodujú o našich každodenných životoch, či už na lokálnej, parlamentnej alebo európskej úrovni. Týmto témam sa nemusíme venovať nepretržite, ale mať základný prehľad o dianí v spoločnosti je dôležité, aby sme sa nenechali zmanipulovať populizmom a vedeli rozlíšiť fakty od dojmov a dezinformácií. Zároveň nás to učí chápať, že náš hlas má v demokratickom štáte váhu. 

Bolo šokujúce zistiť, ako málo o EÚ vedia ostatní v mojom okolí a ako málo sa verejnosť o EÚ zaujíma.

Zaujímajú sa podľa vás mladí ľudia o aktívne občianstvo a politickú participáciu na úrovni obce/mesta, kraja a Slovenska, ale aj na európskej úrovni? Ako je to vo vašej triede?

Medzi spolužiakmi v škole je vidieť záujem, no žiaci nevedia, kde hľadať informácie. Stáva sa, že počujú napr. o obrannej dohode, ale majú iba čiastkové informácie z novín či od rodičov a nedokážu si vytvoriť svoj vlastný názor. To ale nie je ich vinou, je to problém nášho školstva – v škole sa politike a verejným témam vôbec nevenujeme.

Ako hodnotíte súčasný spôsob vyučovania občianskych tém? Myslíte si, že vyučovanie o EÚ je dostatočné? 

Myslím si, že jeden z problémov je hodinová dotácia – často je to iba 1 hodina týždenne, niekedy ani to. Žiaci majú záujem o spoločenské témy, ale v osnovách je množstvo iného učiva, ktoré je potrebné prebrať. Okrem toho, že sa učivo nedotýka aktuálneho diania, všetko je veľmi teoretické a tým pádom pre žiakov nudné. Nemala by to byť iba hodina teórie, mala by sa otvárať diskusia a žiaci by mali byť schopní vyjadriť a obhájiť svoj názor. Čo sa týka EÚ, v učebných osnovách sa jej venujú dohromady 2 hodiny, za ktoré sa nedá poriadne prebrať ani jej história. Navyše, téma EÚ býva často nahradená inou, naoko dôležitejšou. Nie je pritom dôležité, aby sme poznali počet europoslancov, ale aby žiaci diskutovali o tom, čo pre nich EÚ znamená a ako ju chápu.

Pamätáte si moment, kedy ste sa rozhodli napísať knihu o EÚ? Sprevádzali vás pri tom aj nejaké obavy?

Nápad vznikol v roku 2019 po eurovoľbách. Mojím cieľom nebolo napísať 250-stranovú knižku, ale priblížiť mladým ľuďom EÚ jednoducho a jasne, keďže o informácie majú záujem, ale nevedia, kde začať. Keď som začal hľadať informácie do knihy, prekvapilo ma, kde všade má EÚ dosah, čo a kto všetko sú jej súčasťou. Nevedel som si predstaviť, ako sa dá také množstvo informácií obsiahnuť v jednej knižke. Museli sme sa teda zamyslieť nad konceptom a rozhodli sme sa pre 6 tém, resp. kapitol, ktoré sme považovali za najdôležitejšie (pozn. red.: kniha obsahuje 6 tém – vznik EÚ, rozvoj školstva, životné prostredie, vplyv EÚ na každodenný život, menšiny a zahraničná politika).

Čo bolo v procese písania vašej knihy najväčším prekvapením? 

Asi pozitívny ohlas na crowdfundingovú kampaň, ktorú sme spustili s cieľom získať prostriedky na vydanie knihy. Milo ma prekvapilo, že existujú ľudia, ktorí sú ochotní takýto projekt finančne podporiť. Dokonca sme vyzbierali viac peňazí ako sme si pôvodne stanovili. Bál som sa, že vydáme niečo, čo ľudí nebude zaujímať a ukázal sa presný opak, za čo som ľuďom, ktorí nás podporili, dodnes veľmi vďačný.  

Ako podľa vás môžeme podporiť v triedach rovesnícke učenie o EÚ?

Základom je diskusia. Je rozdiel, keď učivo niekto prednáša a žiaci musia počúvať a keď diskutujú dve rovnocenné skupiny. Názory v triede môžu byť rôzne, vďaka čomu vzniká debata, ktorá je podľa mňa pri otváraní týchto otázok kľúčová ako pre odovzdávanie myšlienok, tak aj pre formovanie názorov i schopnosť akceptovať názorovú odlišnosť. 

Žiaci majú záujem o spoločenské témy, ale v osnovách je množstvo iného učiva, ktoré je potrebné prebrať. Okrem toho, že sa učivo nedotýka aktuálneho diania, všetko je veľmi teoretické a tým pádom pre žiakov nudné.

Mnoho našich čitateľov by si určite želalo mať takých aktívnych žiakov ako ste vy. Kto je váš inšpiratívny učiteľ/ia a ako vás ovplyvnil/i?

Na našej škole je viacero učiteľov, ktorí sa neboja ísť do náročných tém a otvárajú ich aj na iných hodinách ako na občianskej náuke. Informácie sa snažia zasadiť do kontextu a prepájať ich so žitými skúsenosťami žiakov. Zároveň nemajú problém s nami diskutovať i cez prestávky či po vyučovaní. Práve vnesenie týchto tém do mimoškolských aktivít je kľúčom k tomu, ako urobiť vzdelávanie príjemnejším a efektívnejším.

Foto: IPAO, Marco Németh