V úvode apríla 2025 sa naša riaditeľka Jana Feherpataky-Kuzmová vrátila z nórskeho Osla, kde sa zúčastnila medzinárodného workshopu v rámci platformy Networking European Civic Education s názvom Preparation Lab: Hope as a civic skill. Workshop bol prípravným podujatím pred septembrovou konferenciou NECE Festival, ktorého cieľom bolo zozbierať podnety k téme „nádej ako občianska zručnosť“ od medzinárodnej komunity profesionálov v občianskom vzdelávaní. Prečítajte si najdôležitejšie myšlienky, ktoré na podujatí zazneli.

„Nádej ako občianska zručnosť“ – to bola téma aprílového NECE Festival Prep Labu v nórskom Osle, ktorého sa popri 4 skvelých spíkroch a 30+ kolegoch v občianskom vzdelávaní od Bulharska až po Dánsko zúčastnila aj naša riaditeľka. Aké najdôležitejšie myšlienky z tohto celoeurópskeho podujatia priniesla domov – a pre vás?

1. Nádej je sval, ktorý možno posilňovať a trénovať.

2. Ako spoločnosť čelíme nebývalej miere politickej, finančnej, bezpečnostnej a medziľudskej neistoty a polykrízy. Aby sme si zachovali demokraciu, ľudskosť, kritické myslenie, empatiu, odolnosť a pochopenie (meniaceho sa) sveta okolo nás, potrebujeme demokratické občianske vzdelávanie – nielen v školách, ale vo všetkých inštitúciách, ktoré ho dokážu a majú záujem poskytovať v sebe vlastnej podobe.

3. Byť občanom či občiankou znamená aktivitu, činnosť a spoluúčasť na riešeniach, nie status či občiansky preukaz. Ako jednotlivci túžime po účasti na niečom, čo nás presahuje, po vlastnej dôležitosti a zmysluplnosti, chceme niekam patriť a za niečo bojovať – za vlastné hodnoty a princípy.

4. Občianske vzdelávanie má potenciál posilňovať malých aj veľkých občanov smerom k zmysluplnej angažovanosti a emocionálnej gramotnosti – jej prostredníctvom môžeme ako občania pochopiť vlastný strach a nenechať sa ním doviesť do pasce (zdanlivo) jednoduchých a rýchlych riešení, ktoré ponúkajú autokrati a krajná pravica. Namiesto „bezpečnej istoty“, ktorú často sľubujú manipulatívni lídri, nás môže naučiť pracovať s „bezpečnou neistotou“, tzn. budovať dôveru, angažovanosť a demokratickú odolnosť.

5. Myslenie založené na nádeji, perspektíve a snoch o budúcnosti sa sústredí na pozitívny výsledok, ktorý sa usilujeme dosiahnuť, radšej ako na ten, ktorého sa obávame a snažíme sa mu vyhnúť. Nejde pritom o ružové okuliare, naivitu alebo falošný optimizmus, ale o kognitívnu zručnosť a vedomé zameranie sa na optiku „za“ niečo namiesto „proti“ niečomu.

6. V komunikácii je efektívnejšie hovoriť o tom, čo chceme, než proti čomu sme – samotná negácia a negativizmus nemajú motivujúci ani mobilizačný efekt, skôr majú tendenciu šíriť strach a frustráciu a podporovať uzatváranie sa do seba (ako jednotlivcov aj spoločnosti). Naopak, komunikácia založená na nádeji podporuje zameranie na riešenia, pozitívne zmeny, podporuje spoluprácu, hodnoty, príbehy, empatiu.

7. To, na čo upriamujeme našu pozornosť, rastie – zameňme preto „strach“ za „nádej“, „problém“ za „riešenie“, „proti“ za „za“, „hrozbu“ za „príležitosť“ a „obeť“ za „človeka“.

Foto: THE CIVICS Innovation Hub / Werner Anderson, IPAO