Patrí politika do škôl? Diskutujú Blaščák, Vargová, Strigačová a Karlubík

október 9, 2018 / Nezaradené
Mali by byť spoločenské a politické témy súčasťou bežného života školy alebo je možné, či dokonca žiaduce, školské prostredie a politiku striktne oddeľovať? Čo to vlastne tá „politika“ je? Ako u žiakov budovať občianske kompetencie a zodpovednosť? Ak má škola pripravovať „na život“, nemala by pripravovať aj na politický a občiansky život? Nepodporujeme ignorovaním spoločenských tém, ktoré hýbu verejným priestorom, to, aby sa budúci občania o to, čo sa okolo nich deje, vôbec nezaujímali? Chcú sa žiaci a študenti o politike rozprávať alebo ich skutočne nezaujíma? Ako s politickými témami pracovať v prostredí školy? Alebo politika do škôl vôbec nepatrí? 26.-ty septembrový večer bol veľmi dôležito kontroverzný. September je obdobie, kedy v Inštitúte pre aktívne občianstvo už tradične organizujeme diskusie na kontroverzné a dlho opomínané témy v oblasti školstva a výchovy k demokratickému občianstvu. Otázka toho, či politika do škôl patrí alebo radšej nie, je bezpochyby jednou z tých ťažších. Preto je nám cťou, že naše pozvanie prijala štvorica výnimočných spíkrov: Fedor Blaščák (bývalý poradca štátneho tajomníka MŠVVaŠ SR), Dáša Vargová (metodička v oblasti občianskeho vzdelávania, Štátny pedagogický ústav), Petra Strigačová (učiteľka spoločenskovedných predmetov, SZŠ Senec) a Michal Karlubík (organizátor Študentských volieb). Progressbar sa naplnil aj zástupcami a zástupkyňami odbornej verejnosti v publiku. Diskusiu moderovala Jana Feherpataky-Kuzmová (výkonná riaditeľka Inštitútu pre aktívne občianstvo). Nebudeme vás dlho napínať: debata bola výborná. A zároveň veľmi dynamická. Okrem toho, že úloha občianskej náuky je v školskom prostredí dlhodobo podceňovaná, sa panelisti bez menších pochybností zhodli tiež na tom, že politika do škôl jednoznačne patrí. Dokonca, jednou z úloh povinného školského systému je, resp. by malo byť, aj tvorenie morálneho a občianskeho základu detí a mladých ľudí, stimulovať zdravú tvorbu a kultiváciu názorov a diskusie o politických témach v prostredí a každodennom živote školy. Kontroverzia, ktorú naši hostia pomenovali, spočíva skôr v dvojakom chápaní politiky: politika ako správa vecí verejných a ako súbor politických či politologických fenoménov je (nielen na hodinách občianskej náuky) na školách žiaduca. Tú možno jednoznačne oddeliť od politiky ako nástroja získavania moci a vplyvu, resp. politickej agitácie. Zo strachu, negatívnej skúsenosti, nedostatku zázemia alebo nízkej odbornosti či vlastnej občianskej angažovanosti pedagógov sú však tieto dva spôsoby chápania politiky až príliš často a zbytočne zamieňané. Ako vyplynulo z diskusie, mladí ľudia záujem o diskusie o politike jednoznačne majú, a to ako na stredných, tak aj na základných školách, nemajú však dostatok podpory a pocit, že sa k nej v prostredí školy vyjadrovať môžu. Občianska náuka sa vyučuje abstraktne a s využitím teoretických modelov, ktoré sú skôr výnimočne reflektované na aktuálne spoločenské dianie. Naproti tomu však výskum, ktorý sme realizovali v období september 2017 – jún 2018, potvrdil prepojenie školského prostredia a spoločenského diania ako dvoch svetov, ktoré nie je možné oddeliť. Zatiaľ čo v septembri 2017 mladí ľudia reflektovali na spoločenské dianie iba okrajovo, v júni 2018, tzn. 4 mesiace po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, sme zaznamenali 29-násobný nárast výskytu kľúčového slova „mafia“ v slovenskom kontexte. Nasledovali kľúčové slová ako „slušnosť“, „vražda“ a „korupcia“ (zdroj: IPAO, 2018). Čo sú teda bariéry toho, aby sa škola stala priestorom, v ktorom žiaci a žiačky bez vplyvu politickej propagandy diskutujú a formujú si svoje občianske a politické postoje, názory a kompetencie? Ako si iste viete predstaviť, panelisti ich pomenovali mnoho: od nedostatku slobody na školách, častú nepripravenosť a neochotu pedagógov (nielen spoločenskovedných predmetov, pretože zodpovedného občana a občianku vychovávame aj na matematike, biológii či telesnej výchove), budúcich pedagógov či vedenia škôl politické a spoločenské témy v prostredí školy adresovať, ale aj ich zlyhávajúcu podporu nielen v oblasti kvalifikácie, ale aj osobnostného rozvoja učiteľa, absenciu žiackej školskej samosprávy a demokratickej kultúry a pozitívnej klímy na školách ako významného piliera výchovy občana až po to, že metodické centrá nedokážu včas a kontinuálne pripravovať a aktualizovať metodické materiály. Tento zoznam príčin aktuálneho stavu, žiaľ, nie je ani vyčerpávajúci, ani konečný, o to menej, že spontánne debaty medzi účastníkmi pokračovali aj po oficiálnom ukončení panelovej diskusie do neskorého večera. Naznačuje však komplexnosť riešenia na jednej strane, ale aj možnosť každej jednej školy začať od seba. Oba tieto prístupy sú spoločensky zodpovedným riešením dlho neriešenej situácie. A aké sú odkazy panelistov do budúcnosti? Aj učitelia sú iba ľudia a je úplne v poriadku, že majú vlastný názor – nemusia sa báť ho pred svojimi žiakmi a žiačkami prezentovať, ak tak urobia s využitím argumentov, bez indoktrinácie a s tým, že im jednoznačne ponechajú priestor pre vlastné rozhodnutie a vlastný názor. Riešenia sú na dosah ruky, pokiaľ postupne zmeníme kultúru svojej školy, klímu v spoločnosti a nebudeme sa neriešeným témam vyhýbať – deti a mladí ľudia ich totiž aj tak vnímajú. Ďakujeme panelistom aj publiku za veľmi kvalitnú, vecnú a príjemnú diskusiu, Progressbaru za poskytnutie priestorov a rodinnému vinárstvu Korbaš za podporu, vnímanie dôležitosti otázky zlepšovania občianskej náuky na školách a vynikajúce víno, ktorého darovaním nám umožnilo a spríjemnilo následné neformálne rozhovory. Viac záberov z priebehu diskusie nájdete na našom Facebooku.

Mohlo by vás zaujímať